A vida como texto: Lotman numa casca de noz
DOI:
https://doi.org/10.11606/issn.2317-4765.rus.2023.208444Palavras-chave:
Lótman, Biografia intelectual, História literária russa, Teoria literária, Estruturalismo, Semiótica culturalResumo
Este artigo fornece uma visão geral da biografia intelectual de Iúri Lotman. Ele aborda suas contribuições como historiador da literatura russa e teórico literário, fundador da Escola de Semiótica Tártu-Moscou, estudioso da vida e da obra de Púchkin, teórico da biografia literária, semiótico, teórico cultural e iluminista.
Downloads
Referências
ALVES DO NASCIMENTO, Rodrigo. “Iuri Lótman e a semiótica do teatro”. Bakhtiniana 14.3, 2019, p. 199–219.
AVTONÓMOVA, Natalia. Otkrýtaia struktura: Jakobson – Bakhtin – Lótman – Gasparov. Moscou: ROSSPEN, 2009.
AVTONÓMOVA, Natalia. “Lótman i Iakobson: miéjdu ‘urokom’ i ‘ekzamenon’”. Viéstnik RGGU. Siéria: Literaturoviédenie. Iazykoznánie. Kulturológia 7, 2015, p. 11–27.
BETHEA, David. “Bakhtinian Prosaics versus Lotmanian ‘Poetic Thinking’: The Code and Its Relation to Literary Biography”. Slavic and East European Journal 41.1, 1997, p. 1–15.
BOYKO, Taras. “Describing the past: Tartu-Moscow School ideas on history, historiography, and the historian’s craft”. Sign Systems Studies 43.2/3, 2015, p. 269–280.
CÁCERES SÁNCHEZ, Manuel. “Iuri M. Lotman y la escuela semiótica de Tartu-Moscú: Bibliografía en español, francés, inglés, italiano, portugués y alemán”. Signa: Revista de la Asociación Española de Semiótica 4, 1995, p. 46–75.
CÁCERES SÁNCHEZ, Manuel; KISSELIÓVA, Liubov. “Bibliografia (1949–1998)”. In: LÓTMAN, Iuri. La semiosfera III: Semiótica de las artes y de la cultura. Madrid: Cátedra, 2000, p. 219–300.
CHERNOV, Igor. “Historical Survey of Tartu-Moscow Semiotic School”. In: Henri Broms, Rebekka Kaufmann (eds.). Semiotics of Culture: Proceedings of the 25th Symposium of the Tartu-Moscow School of Semiotics, Imatra, Finland 27th–29th July, 1987. Edited by Henri Broms, Rebecca Kaufmann. Helsinki: Arator, 1988, p. 7–16.
CRANE, Diana. Invisible colleges: Diffusion of Knowledge in Scientific Communities. Chicago, London: University of Chicago Press, 1972.
EAGLE, Herbert J. “The Semiotics of the Cinema: Lotman and Metz”. Dispositio 1.3, 1976, p. 303–314.
GRAMIGNA, Remo. “Juri Lotman in English: A Bibliography”. In: The Companion to Juri Lotman: A Semiotic Theory of Culture. Ed. por by Marek Tamm e Peeter Torop. Londres: Bloomsbury, 2022, p. 489–516.
IVÁNOV, Viatcheslav Vsévolodovitch. “Golubói zvier’: Vospominánia. 3”. Zvezdá, no. 3, 1995, p. 155–196.
JAKOBSON, Roman. “From the Point of View of Linguistics”. In: Results of the Conference of Anthropologists and Linguists (Indiana University Publications in Anthropology, Memoir 8; Supplement to International Journal of American Linguistics 19, no. 2). Bloomington, IN: Indiana University Linguistics Club, p. 11–21. [Republicado sob o título “Results of a Joint Conference of Anthropologists and Linguists”. In: JAKOBSON, Roman. Selected Writings. Vol. II: Word and Language. The Hague, Paris: Mouton, 1971, p. 554–567.]
JAKOBSON, Roman. “Linguistics and Poetics”. In: Thomas A. Sebeok (ed.). Style in Language. Cambridge, MA: The M.I.T. Press, 1960, p. 350–377.
JAKOBSON, Roman. “Lingüística e poética”. In: JAKOBSON, Roman. Lingüística e comunicação. Tradução de Izidoro Blikstein e José Paulo Paes. São Paolo: Cultrix, 1969, p. 118–162.
KIRCHOF, Edgar Roberto. “Yuri Lotman e semiótica da cultura”. Prâksis 2, 2010, p. 63–72.
KISSELIÓVA, Liubov. “Iu. M. Lótman — cobesiédnik: obschénie kak vospitánie”. In: LÓTMAN, Iuri. Vospitánie duchi. Ed. por Liubov Kisselióva. São Petersburgo: Iskusstvo-SPb, 2003a, p. 598–611.
KISSELIÓVA, Liubov. “Iú. М. Lótman — zviéduiuschii káfedroi rússkoi literatúry Tártuskovo universitiéta”. Slavica Tartuensia V: 200 liet russko-slaviánskoi filologii v Tártu, 2003b, p. 336–349.
KULL, Kalevi. 2005. “Semiosphere and a dual ecology: Paradoxes of communication”. Sign Systems Studies 33.1, 2005, p. 175–189.
KULL, Kalevi. “Juri Lotman in English: Bibliography”. Sign Systems Studies 39.2/4, 2011, p. 343–356.
KULL, Kalevi; GRAMIGNA, Remo. “Juri Lotman in English: Updates to bibliography”. Sign Systems Studies 42.4, 2014, p. 549–552.
LÓTMAN, Iuri. Andréi Serguéevitch Káisarov i literaturno-obschéstvennaia bor'bá egó vrémeni. (Utchionye zapiski Tartuskogo gosudárstvennogo universitieta 63). Tartu: Universidade de Tartu, 1958.
LÓTMAN, Iuri. “Idiéinaia struktura ‘Kapitánskoi dótchiki’”. In: Púchkinski sbórnik. Pskov: Instituto Pedagógico Estadual de Pskov, 1962, p. 3–20.
LÓTMAN, Iuri. Liéktsii po strukturál’noi poétike. Vyp.1: (Vvdiénie, teória stikha). (Utchionye zapiski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 160: Trudy po znákovym sistemam I). Tartu: Universidade de Tartu, 1964.
LÓTMAN, Iuri. “O poniátii geografítcheskogo prostránstva v rússkikh srednevekóvykh tiékstakh”. Utchónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 181 (Trudy po znákovym sistiemam II). Tartu: Universidade de Tartu, 1965, p. 210–216.
LÓTMAN, Iuri. “Khudójestvennaia struktura Evguénia Oniéguina’.” Utchónye zapiski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 184 (Trudý po rússkoi i slaviánskoi filologuii IX: Literaturoviédenie). Tártu: Universidade de Tartu, 1966, p. 5–32.
LÓTMAN, Iuri. “Literaturoviédenie doljnó byt’ naúkoi”. Voprósy literatúry, no 1, 1967a, p. 90–100.
LÓTMAN, Iuri. “Metodi esatti nella scienza letteraria sovietica”. Traduzido por Vittorio Strada. Strumenti critici, no 2, 1967b, p. 107–127.
LÓTMAN, Iuri. “Probliéma khudójestvennogo prostránstva v proze Gógolia”. Utchionye zapiski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 209 (Trudý po rússkoi i slaviánskoi filológii XI: Literaturoviédenie). Tártu: Universidade de Tártu, 1968, p. 5–50.
LÓTMAN, Iuri. Stat’i po tipológii kul’túry (Materiály k kúrsu teórii literatúry 1). Tártu: Universidade de Tártu, 1970a.
LÓTMAN, Iuri. Struktura khudójestvennogo tieksta. Moscou: Iskusstvo, 1970b.
LÓTMAN, Iuri. “Poety 1790–1810-х godov”. In: Poety 1790-1810-х godov. Organizado e editado por Iuri Lótman e Mark Altchúller. Leningrado: Soviétski Pisátel, 1971, p. 5–62.
LÓTMAN, Iuri. Análiz poétítcheskogo tieksta: Struktura stikha. Leningrado: Prosveschénie, 1972.
LÓTMAN, Iuri. Semiótika kinó i probliémy kinoestétiki. Talinn: Eesti raamat, 1973a.
LÓTMAN, Iuri. “Idiéinaia struktura poemy Púchkina “Andjelo”. In: Viera Golitsyna (ed.). Púchkinski sbórnik. Pskov: Instituto Pedagógico Estadual de Pskov, 1973b, p. 3–23.
LÓTMAN, Iuri. Roman v stikhakh Púchkina «Evguéni Oniéguin»: Spetskurs: Vvódnye liéktsii v izutchénie tieksta. Tártu: Tárturski gosudárstvenny universitiet, 1975a.
ÓTMAN, Iuri. “Dekabrist v povsevdiévnoi jízni (bytovoe povediénie kak istóriko-psikhologítcheskaia kategória)”. In: Vassíli Bázanov, Vadim Vatsuró (eds.). Literatúrnoe nasliédie dekabrístov. Leningrado: Naúka, 1975b, p. 25–74.
LÓTMAN, Iuri. “Tiema kart i kártotchnoi ígry v rússkoi literature natchala XIX v.”. Utchionye zapiski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 365 (Trudy po znákovym sistemam VII). Tártu: Universidade de Tártu, 1975c, p. 120–142.
LÓTMAN, Iuri. “Khudójestvennaia priroda rússkikh naródnykh kartínok”. In: Irina Danílova (ed.), Naródnaia graviúra i fol’klor v Rossii XVII-XIX vv. (K 150-liétiu dniá rojdiénia D.A. Rovínskogo): Materiály naútchnoi konferéntsi (1975). Moscou: Soviétski Khudójnik, 1976, p. 247–267.
LÓTMAN, Iuri. Kul’tura kak kollektívny intellekt i problémy iskússtvennogo rázuma. Moscou: Naútchny soviet po kompleksnoi probleme «Kiberniétika» Akadiémi Nauk SSSR. Predvarítel’nye publikátsi, 1977a.
LÓTMAN, Iuri. “Miesto kinoiskusstva v mekhanisme kul’túry”. Utchiónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 411 (Trudy po znákovym sistemam VIII). Tartu: Universidade de Tartu, 1977b, p. 138–150.
LÓTMAN, Iuri. “Poétika bytovogo povediénia v rússkoi kulture XVIII vieka”. Utchiónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 411 (Trudy po znákovym sistiémam VIII). Tartu: Universidade de Tartu, 1977c, p. 65–89.
LÓTMAN, Iuri. A estrutura do texto artístico. Tradução por Maria do Carmo Vieira Raposo e Alberto Raposo. Lisboa: Estampa, 1978a.
LÓTMAN, Iuri. 1978b. “O iazyké mul’tiplikatsiónnykh fílmov”. Utchiónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 464 (Trudy po znákovym sistemam XX: semiotika kul'tury). Tartu: Universidade de Tartu, p. 141–144.
LÓTMAN, Iuri. Roman A.S. Púchkina «Evguéni Oniéguin»: Komentárii: Posóbie dliá utchítelia. Leningrad: Prosveschénie, 1980a.
LÓTMAN, Iuri. “Semiótika Stsény”. Teatr, no 1, 1980b, p. 89–99.
LÓTMAN, Iuri. Aleksándr Serguéevitch Púchkin (Biográfia Pisátelia). Leningrad: Prosveschenie, 1981.
LÓTMAN, Iuri. “O Semiosfiere”. Utchiónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 641 (Trudy po znákovym sistemam XVII: Struktura dialoga kak príntsip rabóty semiotítcheskogo mekhanizma). Tártu: Universidade de Tártu, 1984, p. 5–23.
LÓTMAN, Iuri. “Literaturnaia biografiia v istoriko-kul'turnom kontekste (K tipologuitcheskomu sootnocheniiu teksta i litchnosti avtora)”. Utchionye zapiski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 683. Tartu: Universidade de Tartu, 1986a, p. 106–121.
LÓTMAN, Iuri. “Natiurmort v perspektive semiótiki”. In: Irina Danílova (ed.), Viesch’ v iskusstve: Materiály naútchnoi konferéntsi ([Vipperevódskie tchtiénia] 1984), vol. 17. Moscou: Museu Estatal Pushkin de Belas Artes, 1986b, p. 6–14.
LÓTMAN, Iuri. “Proza Turguéneva i siujétnoe prostranstvo rússkogo romana XIX stoliétia”. Annales Instituti Philologiae Slavicae Universitatis Debreceniensis de Ludovico Kossuth Nominatae 23, 1986c, p. 5–24.
LÓTMAN, Iuri. “Zamiétki o khudójestvennom prostranstve: 1. Putechéstvie Ulissa v ‘Bojéstvennoi Komiédi’ Dante; 2. Dom v ‘Mástere i Margarite’.” Utchiónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 720 (Trudy po znákovym sistemam XIX: Semiótika prostranstva i prostrastvo semiótiki). Tártu: Universidade de Tartu, 1986d, p. 25–43.
LÓTMAN, Iuri. 1987. Sotvoriénie Karamzina. Moskvá: Kniga, 1987.
LÓTMAN, Iuri. V chkole poetítcheskogo slova: Púchkin. Liérmontov. Gógol. Moskvá: Prosveschenie, 1988a.
LÓTMAN, Iuri. “Klio na raspút'ie”. Nache nasliédie, no. 5, 1988b, p. 1–4.
LÓTMAN, Iuri. “Púchkin”. In: Istória Vsemírnoi Literatúry. Т. 6. Moskvá: Naúka, 1989, с. 321–338.
LÓTMAN, Iuri. Kirjaniku biograafia kui loomeakt. Tradução de I. Soms. In: LÓTMAN, Iuri. Kultuurisemiootika: Tekst — kirjandus — kultuur. Traduzido do russo por Pärt Lias, Inta Soms e Rein Veidemann. Talim: Olion, 1990a, p. 327–342.
LÓTMAN, Iuri. Universe of the Mind: A Semiotic Theory of Culture. Translated by Ann Shukman. Introduction by Umberto Eco. Londres, Nova Iorque: I. B. Tauris, 1990b.
LÓTMAN, Iuri. Kul’tura i vzryv. Moskvá: Gnozis, 1992a.
LÓTMAN, Iuri. “O dinámike kul’túry”. Utchiónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 936 (Trudy po znákovym sistemam XXV: Semiotika i istoriia). Tartu: Universidade de Tartu, 1992b, p. 5–22.
LÓTMAN, Iuri. Besiédy o rússkoi kul’ture: Byt i tradítsi rússkogo dvoriánstva (XVIII – natchalo XIX vieka). São Petersburgo: Iskusstvo-SPB, 1994.
LÓTMAN, Iuri. “Ne-memuáry”. In: Permiakov, Ievguéni (ed.). Lótmanоvski sbornik 1. Moscou: ITs-Garant, 1995a, p. 5–53.
LÓTMAN, Iuri. “Dvoinoi portret”. In: Permiakov, Ievguéni (ed.). Lótmanоvski sbornik 1. Moscou: ITs-Garant, 1995b, p. 54–71.
LÓTMAN, Iuri. 1996. Vnutri mysliáschikh mírov: Tcheloviek — tiekst — Semiosfiera— Istória. Moscou: Iazyki rússkoi kultury, 1996.
LÓTMAN, Iuri. Rússkaia literatura i kul’tura Prosveschenia. 2ª edição, revisada. Moscou: OGI, 2000.
LÓTMAN, Iuri. “Besedy o rússkoi kul’túre (Televizionye liektsi)”. In: LÓTMAN, Iuri. Vospitánie duchi. Ed. por Liubov Kisselióva. São Petersburgo: Iskusstvo-SPb, 2003, p. 348–597.
LÓTMAN, Iuri. 2010. Nepredskazúemye mekhanízmy kul’túry. Ed. com notas por Tatiana Kuzóvkina e Olga Útgof. Prólogo de Viatcheslav Vsévolodovitch Ivánov. Posfácio de Boris Iegorov, Tálin: TLU Press.
LÓTMAN, Iuri. “Biográfia kak iskusstvo”. Ed. com notas por Igor Pilschikov e Mikhail Trúnin. Artigo introdutório de Igor Pilschikov. Arzamas: Spietsproekt: Istória Iúria Lótmanа. Data de publicação: 28.02.2022. URL: arzamas.academy/materials/2388
LÓTMAN, Iuri. USPIÉNSKI, Boris. “O semiotítcheskom mekhanizme kul’túry”. Utchiónye zapíski Tártuskogo gosudárstvennogo universitieta 284 (Trudy po znákovym sistemam V). Tartu: Universidade de Tartu, 1971, p. 144–166.
LÓTMAN, Mihhail. “Za tiékstom: Zamiétki o filosófskom fone tártuskoi semiótiki (Stat’iá Piérvaia)”. In: Permiakov, Ievguéni (ed.). Lótmanоvski sbórnik 1. Moscou: ITs-Garant, 1995, p. 214–222.
LÓTMAN, Mihhail. “Strukturál’naia poétika i ee miesto v nasliédi Iú. M. Lótmanа”. In: LÓTMAN, Iuri. Ob iskusstve. Ed. por Roman Grigóriev e Mihhail Lótman. São Petersburgo: Iskusstvo-SPb, 1998, p. 675–686.
LÓTMAN, Mihhail. “Afterword: Semiotics and unpredictability”. In: LÓTMAN, Iuri. The Unpredictable Workings of Culture. Tradução de Brian Baer. Ed. por Igor Pilshchikov e Silvi Salupere. Talim: TLU Press, 2013, p. 239–278.
LÓTMAN, Mihhail. “Culture”. In: The Companion to Juri Lotman: A Semiotic Theory of Culture. Ed. por by Marek Tamm e Peeter Torop. Londres: Bloomsbury, 2022a, p. 148–160.
LÓTMAN, Mihhail. “Otiets o voinié”. In: Lótmany: Seméinaia perepíska 1940–1946. Talin: TLU Press, 2022b, p. 573–608.
MACHADO, Irene (org.). Escola de semiótica: a experîencia de Tártu-Moscou para o estudio da cultura. Cotia, SP: Ateliê Editorial / Fapesp, 2003.
MACHADO, Irene (org.). Semiótica da cultura e semiosfera. São Paulo: Annablume / Fapesp, 2007.
MONTICELLI, Daniele. “From modelling to untranslatability: translation and the semiotic relation in Y. Lotman’s work (1965–1992)”. Acta Slavica Estonica IX, 2017, p. 15–35.
MONTICELLI, Daniele. “Borders and translation: Revisiting Juri Lotman’s semiosphere”. Semiotica 230, 2019, p. 389−406.
MORETTI, Franco. O romance de formação. Tradução de Natasha Belfort Palmeira. São Paulo: Todavia, 2020.
NIEKLIIÚDOV, Serguei (ed.). Moskóvskogo-tártuskaia semiotítcheskaia chkola: Istória, vospominánia, razmychliénia. Moscou: Iazyki rússkoi kultury, 1998.
PILSHCHIKOV, Igor. “El esquema comunicativo de Roman Jakobson entre lenguas y continentes: historia cruzada del modelo teórico”. Tradução de Anastasia Belousova e Sebastián Páramo. Revista de Estudios Sociales 77, 2021, p. 2–20.
PILSHCHIKOV, Igor; POSELIÁGUIN [POSELYAGIN], Nikolai; TRUNIN, Mikhail. “Problemy guénezisa i evoliutsii tártusko-moskóvskogo strukturalizma v rabotakh Iu. M. Lótmana 1960-kh i natchala 1970-kh godov”. In: Iu. M. Lótman, O strukturalizme: Raboty 1965–1970 godov. Organizado por Igor Pilshchikov. Ed. com artigos e comentários de Igor Pilshchikov, Nikolai Poseliáguin e Mikhail Trunin. Talim: TLU Press, 2018, p. 7–62.
PILSHCHIKOV, Igor; TRUNIN, Mikhail. “The Tartu-Moscow School of Semiotics: A transnational perspective”. Sign Systems Studies 44.3, 2016, p. 368–401.
RICKBERG, Merit; SALUPERE, Silvi. “Lotman and the Tartu-Moscow School of Semiotics”. In: The Companion to Juri Lotman: A Semiotic Theory of Culture. Ed. por by Marek Tamm e Peeter Torop. Londres: Bloomsbury, 2022, p. 91–104.
SALUPERE, Silvi. “O poniáti «perevod» v trudakh Iúria Lótmana ”. Sign Systems Studies 36.2 (2008): 417–436.
TAMM, Marek. “Introduction: Juri Lotman’s Semiotic Theory of History and Cultural Memory”. In: LÓTMAN, Iuri. Culture, Memory and History: Essays in Cultural Semiotics. Ed. por Marek Tamm. Tradução do russo de Brian James Baer. Cham: Palgrave Macmillan, 2019, p. 1–26.
TODD, William Mills III. “Moscow-Tartu School”. In: Craig, Edward (ed.), Routledge Encyclopedia of Philosophy. Vol. 6. London: Routledge, 1998, p. 583–588.
TOMACHÉVSKI, Boris. “Literatura i biográfia”. Kniga i revoliútsia, no. 4 (28), 1923, p. 6–9.
TOROP, Peeter. 1992. “Tártuskaia chkola kak chkola”. In: Permiakov, Ievguéni (ed.). V Tchest 70-liétia profiéssora Iu. M. Lótmana. Tartu: Eidos, 1992, p. 5–19.
TOROP, Peeter. “Cultural semiotics and culture”. Sign Systems Studies 27, 1999, p. 9–23.
TOROP, Peeter. “Semiosphere and/as the research object of semiotics of culture”. Sign Systems Studies 33.1, 2005, p. 159–173.
TOROP, Peeter. “Cultural Semiotics”. In: Sharifian, Farzad (Ed.). The Routledge Handbook of Language and Culture. Londres, Nova Iorque: Routledge, 2015, p. 170–180.
TRUNIN, Mikhail. “Semiosphere and history: Toward the origins of the semiotic approach to history”. Sign Systems Studies 45.3/4, 2017, p. 335–360.
TYNIÁNOV, Iúri. Arkhaisty i Novatóry. Leningrado: Priboi, 1929.
TYNIÁNOV, Iúri; JAKOBSON, Roman. “Probliémy izutchénia literatúry i iazyká”. Nóvy Lief, no. 12, 1928, p. 35–37.
VATSURO, Vadim. “Biográfia kak tvórtchestvo”. Literaturnaia gazieta. 15 de dezembro de 1982, p. 5.
VINOKÚR, Grigóri. Biográfia i kul'tura. Moskvá: G.A.KH.N., 1927.
VOLKOVA AMÉRICO, Ekaterina. “A semiótica de Iúri Lotman e a linguagem do cinema”. Kinoruss 5, 2014, p. 129–151.
VOLKOVA AMÉRICO, Ekaterina. “Iúri Lotman e a Escola de Tártu-Moscou”. Galáxia 15, no 29, 2015, p. 123–140.
ZÉNKIN, Serguei. “Tri teoriétika biográfi: Vinokur, Lótman, Dúbin”. Studia Culturae 46, 2020, p. 259–269.
ZOLYAN, Suren. “O nepredskazúemosti próchlogo: Iú. M. Lótman ob istóri i istórikakh ”. In: PILSCHIKOV, Igor (ed.), Slutchainost i nepredskazúemost v istóri kultúry: Materiály Vtorykh Lótmanоvskikh dniei v Tállinskom universitiete (4–6 iiúlia 2010 g.). Talin: TLU Press, 2013, p. 31–77.
ŻYŁKO, Bogusław. “Culture and Semiotics: Notes on Lotman’s Conception of Culture”. New Literary History 32.2, 2001, p. 391–408.
Publicado
Edição
Seção
Licença
Copyright (c) 2023 Igor Pilshchikov ; Valteir Vaz

Este trabalho está licenciado sob uma licença Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License.
Os autores que publicam na RUS concordam com os seguintes termos:
a. Os autores mantém os direitos autorais e concedem à revista o direito de primeira publicação, com o trabalho simultaneamente licenciado sob a Licença Creative Commons Atribuição 4.0 Internacional (CC BY-NC-SA) que permite o compartilhamento do trabalho com reconhecimento da autoria e publicação inicial nesta revista.
b. Os autores têm autorização para assumir contratos adicionais separadamente, para distribuição não-exclusiva da versão do trabalho publicada nesta revista (ex.: publicar em repositório institucional ou como capítulo de livro), com reconhecimento de autoria e publicação inicial nesta revista.
c. Os autores têm permissão e são estimulados a publicar e distribuir seu trabalho online (ex.: em repositórios institucionais ou na sua página pessoal) a qualquer ponto antes ou durante o processo editorial, já que isso pode gerar alterações produtivas, bem como aumentar o impacto e a citação do trabalho publicado (Veja O Efeito do Acesso Livre).
Como Citar
Dados de financiamento
-
Eesti Teadusagentuur
Números do Financiamento PRG319

